Nový realizmus
Nový realizmus je protireakciou na abstrakciu. Vzniká v druhej pol.50tych rokov 20. stor., v období, kedy začína byť informel a tachizmus vyčerpaný (informel stratil kontakt s bežnou realitou). Predstavitelia tohto prúdu sa zaoberali každodennými, obyčajnými predmetmi. Tým, že opäť nechávajú vstúpiť všedné predmety do obrazov (formou asambláže), zdôrazňovali skutočnosť, realitu. Nový realisti sa okrem maľby vyjadrovali objektom, happeningom. Objavujú sa nové črty- akumulácia (hromadenie), apropirácia (privlastnenie), čo je dosť typické pre umenie druhej pol. 20. stor.
Významni predstavitelia tohto prúdu:
Hlavným predstaviteľom je Yves Klein (čítaj Klajn), ktorý vytváral ,,modré“ obrazy (symbolizujúce oblohu, vesmír, nekonečno).Tieto monochromatické plátna maľoval intenzívnou ultramarínovou farbou, ktorú si ,,privlastnil“ a dal si ju patentovať na IKB (international klein blue).
Ďalším významným predstaviteľom bol Arman. Často inštaloval rovnaké veci na podstavce do plexisklových vitrín. Preplnené priesvitné vitríny sú charakteristické akumulovaním, nahromadením každodenných reálnych predmetov- napr. štetce namočené do farby, čajové kanvice, hrebene, dolárové bankovky, bábiky...
Švajčiar Daniel Spoerry parodoval konzumnú spoločnosť a vytvoril prejav ,,eat- art“ (čítaj i:t art). Jeho priestorové obrazy boli asambláže na stoloch. Využíval duchampovský princíp ready- madu a do umenia vťahoval tie najobyčajnejšie predmety z každodenného života. Svoje stoly doaranžoval príborom, fľašami, taniermi, pohármi, popolníkom, zápalkami, špakmi...
Jean Tinguely (čítaj tengely), autor švajčiarskeho pôvodu vytvára ironické a kritické asamblážové objekty, stroje a pohybujúce sa mechanizmy vydávajúce rozličné zvuky. Autor sa vysmieva technickému pokroku. Jeho vrcholným dielom bol obrovský prístroj, samodeštrukčný stroj, kt. sa sám ničil. V jeho prípade je realitou smetisko, na ktorom nachádza rôzne materiály a predmety.
S francúzskymi Novými realistami vystavoval aj Christo. On sám sa a Nového realistu nepovažoval). Tento autor využíva apropiráciu, privlastňuje si ulicu, most, stromy, budovy... Jeho prejav sa nazýva empaketáž- technika obaľovania.